Po zime sa už pomaly hlási o slovo jar. Tiež máte radi toto ročné obdobie, kedy sa zazelená tráva, odložíme šály a čiapky a nadýchneme sa vzduchu , ktorý tak krásne začína voňať? Poďme sa spoločne pozrieť, aké tradície a pranostiky sú pre toto ročné obdobie typické.

Veľká noc

Najvýznamnejším (nielen jarným) sviatkom sú bezpochyby Veľká noc . S nimi súvisí aj takzvaná Popolcová streda . Popolcovou stredou začína štyridsaťdenná doba pôstu. Mali by sme sa starať o ducha, nie iba o telo. V tento deň robí kňaz veriacim na čele krížik z popola z mačičiek posvätených o predošlej Kvetnej nedeľu. Na dôkaz pominuteľnosti ľudského života. K tomuto dňu sa viaže aj niekoľko pranostik, napríklad sa traduje, že aké je počasie na Popolcovej strede, také bude po celý rok. V tento deň sa tiež nesmelo drôt peria.

Hneď prvá pôstna nedeľa po Popolcovej strede sa nazýva Čierna , a to podľa odevu, do ktorého sa ľudia v tento deň odievali.

Druhá pôstna nedeľa je Pražná . V tento deň sa pražilo obilie, z ktorého sa robil pokrm pražmo.

Treťou nedeľou je Kýchavná nedeľa . V tento deň si ľudia priali zdravie. Verili, že kýchaním by mohla začať morová epidémia.

V poradí štvrtá pôstna nedeľa sa nazýva Družobná . V tento deň chodil ženích s družbou do domu, kam chcel o korbáčiku prísť na pytačky.

Na Smrtnú nedeľu sa vynáša Smrtka alebo Moréna. Hádzanie slamenej figuríny odeté do starých handier do potoka či rieky sa zachovalo do dnešnej doby (najmä na dedinách). Ide o dávny pohanský zvyk, ktorý symbolizuje ukončenie zimy a vítanie jari.

Šiesta a posledná pôstna nedeľa je Kvetná nedeľa . V tento deň sa slávila pamiatka vjazdu Krista do Jeruzalema. Svetia sa mačičky, ktoré sa potom môžu jesť, aby sme boli celý rok zdraví. Na Kvetnú nedeľu by sa nemalo nič piecť, aby sa nezapiekol kvet na stromoch (neurodilo by sa ovocie). Predtým sa tiež dodržiavalo, že v tento deň by sa ľudia mali obliekať do niečoho nového. A v neposlednom rade sa tiež upratovalo v bytoch či domoch - začalo sa tak veľkonočné upratovanie.

Po Kvetnej nedeľu nasleduje Pašijový týždeň:

Modrý pondelok (niekde sa mu hovorí Žlté) bývalo pre kresťanov voľným dňom, kedy sa nemalo pracovať. Doma ale gazdiná a hospodári dávali do poriadku celé stavanie, upratovali, preberali potrebné aj nepotrebné veci, opravovali ich alebo vyhadzovali.

Šedivé utorok je ďalší deň vyhradený dôkladnému upratovaniu domácnosti. A v utorok sa špeciálne musia zo všetkých kútov vymiesť pavučiny, aby sme tak symbolicky vyhnali všetko zlo nielen z domu či bytu, ale aj zo svojho života.

Škaredá streda pripomína Judášovu zradu, teda škaredý skutok. Hovorí sa jej tiež Sazometná či Smetná alebo Čierna, pretože práve v stredu pred Veľkou nocou sa po zime vymetali sadze z komína. Doma by sme si mali dokončiť jarné upratovanie, aby sme mali domácnosť ako klietku. A hlavne by sme po celý deň mali mať úsmev na perách a dobrú náladu av žiadnom prípade sa nemračiť! Podľa jednej z ľudových povier nám by totiž zakabonená tvár zostala celý rok, minimálne by sme sa škaredili každú stredu v roku. A to predsa nechceme!

Na Zelený štvrtok odlietajú zvony do Ríma. Až do sobotňajšieho večera, kedy sa zvony zase vracajú, nahrádzajú ich rehtačky a klapačky. A to je pekný kravál a zábava pre deti. Na poludnie a večer (niekde aj na poludnie) deti predtým prechádzali dedinu s týmito hluk vydávajúcimi nástrojmi a spievali: "My Judáša naháňame a drevom mu zvoníme. Kto ho videl, nech nám povie o nevernom Judášovi. Ó Judáši neverný, čo to učinil, čo si urobil? musíš v pekle horiť, s čertom, diablom sa tam moriť. Až Judáša chytíme, do ohňa ho hodíme!“ A keď s obchôdzkou skončili, zvolali: „Cruciferum diablom“ na znamenie, že sa už Judáš smaží v pekle.

Na Veľký piatok bol Ježiš ukrižovaný. Tento deň má v sebe mnoho tajuplného a magického. Nesmieme sa ani dotknúť mäsa, prať bielizeň a akokoľvek hýbať s pôdou, teda sa musíme zrieknuť akéhokoľvek zahradničení.

A čo naopak robiť máme: skoro ráno, ešte pred svitaním, vo svojom vlastnom záujme vybehneme k najbližšiemu potoku alebo rieke (musí to byť voda tečúca, tak snáď bude stačiť aj z vodovodu) a umyť sa, pretože len tak máme šancu, že zostaneme celý rok zdraví. A voda z prameňov sa vraj ráno mení na víno, čo možno stojí za vyskúšanie...

Na Veľký piatok sa tiež na niekoľko hodín otvárajú poklady v skalách a pivniciach. Ak by sme sa ale nechali zlatom a drahým kameňom natoľko očariť, že zabudneme na čas, tak sa skala zavrie a my tam na rok zostaneme zatvorení. Tak pozor!

Jedna z iných povier tvrdí, že na Veľký piatok nájdeme niečo nám vzácne, čo sme v minulom roku stratili alebo založili.

Biela sobota sa najprv nesie v znamení smútku pri Ježišovom hrobe. Bývalo zvykom svätiť ohňa pred bránami kostolov, každý si potom mohol odniesť posvätené prinesené polienko alebo horúce uhlíky. Na oslavu vzkriesenia Ježiša Krista sa večer vracajú zvony z Ríma. V nedeľu na Boží veľkonočný hod sa oslavovalo Ježišovo zmŕtvychvstanie. Končí pôstne obdobie, v kostole sa svätia veľkonočné pokrmy - baránok, mazance, vajíčka, víno...

Na Bielu sobotu sa kedysi bielilo a upratovalo, aby bola chalupa ako klietka. Pripravovali sa sviatočné pokrmy, piekli sa mazance a baránkovia, plietli sa korbáčmi a zdobili kraslice.

Veľkonočný alebo tiež Červený pondelok je dňom koledovania. Veľká noc končí starým pohanským zvykom šľahania korbáčom, ktorý prežil do súčasnosti. Žena alebo dievča má byť jemne pošľahané čerstvými, nelúpanými, ešte neolistenými prútikmi vŕby. Vydatým ženám má zaistiť plodnosť a energiu, zvodným dievčatám sviežosť, krásu a zdravie. Ženy a dievčatá sa za omladzujúce šľahanie korbáčom odmeňujú kraslicami. Súčasťou koledovania môže byť polievanie vodou, niekde mládenci polievajú ženy, inde ženy muža.

Pranostiky na marec:
Na svätého Gregora bocian letí od mora.
Na svätého Gregora každý sedliak leňoch, ktorý neorie.
Ak je v marci dažďov veľa, neúroda je potom z toho.
Marec - za kachle vlezom.

Apríl (1. apríl)

K 1. aprílu neodmysliteľne patrí Apríl . Už od 16. storočia je apríl spojený s rôznymi žartíkmi a drobnými zlomyseľnosťami. Nejedná sa o pôvodný český sviatok, prišiel do Česka z Francúzska a rýchlo zdomácnel. Predpokladá sa, že sviatok vznikol ako reakcia na zmenu ročného obdobia zo smutnej zimy na veselšiu jar.

Pálenie čarodejníc (30. apríl)

30. apríla patrí oddávna pálenie čarodejníc . Filipojakubská noc je zasvätená páleniu ohňov, ktoré majú podľa povestí vyhnať z okolia čarodejnice.

Podoba pálenia čarodejníc na začiatku 21. storočia si zachová množstvo rysov pochádzajúcich z minulosti, zároveň však došlo k mnohým zmenám. Odlišná je predovšetkým funkcia, pôvodný sociálny, ochranný a náboženský význam bol nahradený zábavnou a spoločenskou funkciou. Pálenie čarodejníc prebieha ako v rámci rodiny, susedov či priateľov, tak ako organizovaná akcia. Predovšetkým mestské a organizované podujatia niekedy mávajú charakter akéhosi „čarodejníckeho karnevalu“. Existujú aj komerčné akcie zviazané s týmto zvykom ako Čarodejáles.

Pranostiky na apríl:
Na svätého Juraja vyliezajú hady a škorpióny.
V apríli zvrchu hreje, odspodu mrazí.
Ukáže apríl, aký bude pecen.
Apríl hojný vodou - október vínom.

Prvý máj (1. máj)

Prvý máj , lásky čas. V predvečer 1. mája sa vydávajú mladí muži do lesa, aby odrezali mladú briezku, tú potom ozdobili farebnými stužkami a umiestnili ju pred dom, kde žije ich milá. Aj keď je táto tradícia dodržiavaná predovšetkým na dedinách, aj do miest sa v posledných rokoch vracajú májové slávnosti. V tento deň by malo byť pobozkané dievča pod rozkvitnutou čerešňou, aby neuschlo.

Deň matiek

V Česku sa oslavuje druhú májovú nedeľu. Deň matiek je deň, kedy sa vzdáva pocta matkám a materstvu.

Nanebovstúpenie

Štyridsiaty deň po Veľkej noci kresťania oslavujú Nanebovstúpenie , ktoré pripomína Ježišov výstup zo zeme do neba. Išlo o posledné stretnutie vzkrieseného Krista s učeníkmi. Povedal im, že už nebude viditeľný a vzdialil sa, stúpajúc k nebu.

Turíce

Turíce , tiež päťdesiatnice, Zoslanie Ducha Svätého, Boží hod svätodušné či Svätodušné sviatky, sú kresťanský sviatok slávený 50 dní po Veľkej noci. Sú sviatkom zoslania Ducha Svätého a naplnením Veľkej noci. V období letníc sa konali a mnohokrát ešte konajú jazdy kráľov. Dievčatá a ženy zase otvárali studničky.

Pranostiky na máj:
Ľadoví muži spaľujú mrazom ovocie.
Svadba v máji volá na máry.
O svätom Duše choď ešte v kožuchu.
Ak v máji veľa hrieme, úrodný rok na to býva.